Posted by on
V 19. storočí bola história Bratislavy (vtedajšieho Prešporka) úzko spätá s veľkými udalosťami v Európe. V roku 1805 sa tu podpísal Pressburgský mier medzi Rakúskym a Francúzskym impériom po víťazstve Napoleona pri Slavkove. V roku 1809 počas francúzskej invázie Napoleonove vojská zničili hrad Devín. O dva roky neskôr, v roku 1811, zničil rozsiahly požiar bratislavský hrad a desiatky okolitých budov.
Významným medzníkom bol rok 1825, kedy tu István Széchenyi založil Maďarskú učenú spoločnosť — predchodkyňu dnešnej Maďarskej akadémie vied. V roku 1843 bola v meste uzákonená maďarčina ako úradný jazyk legislatívy, verejnej správy a školstva. Počas revolučných rokov 1848–49 mesto stálo na strane Maďarov, no bolo v decembri 1848 obsadené rakúskym vojskom. Cisár Ferdinand V. medzičasom v Primaciálnom paláci podpísal tzv. Aprílové zákony, ktoré zrušili poddanstvo.
V priebehu 19. storočia sa mesto stalo dôležitým priemyselným a dopravným centrom. V roku 1840 bola postavená prvá konská železnica v Uhorsku medzi Prešporkom a Svätým Jurom. V rokoch 1848 a 1850 pribudli železničné trate do Viedne a Pešti. V roku 1891 bol dokončený prvý trvalý most cez Dunaj — dnešný Starý most. V tomto období bol Prešporok súčasťou Rakúsko-Uhorska (1867–1918) a pred 1. svetovou vojnou tvorili jeho obyvateľstvo najmä Nemci (42 %), Maďari (41 %) a Slováci (15 %).
Po skončení 1. svetovej vojny sa začal rozpad Rakúsko-Uhorska. V októbri 1918 bola vyhlásená Československá republika, no definitívne hranice ešte neboli stanovené. Väčšinovo maďarské a nemecké obyvateľstvo sa pokúsilo zabrániť pričleneniu mesta k Československu a vyhlásilo ho za slobodné mesto. Slovenský snem to však označil za obranný čin Slovákov proti anarchii spôsobenej odchodom Maďarov.
Koncom decembra 1918 dorazila do mesta Československá légia z Talianska a 2. januára 1919 prevzala kľúčové budovy. Dňa 4. februára 1919 sa Bratislava stala hlavným mestom Slovenska a o niekoľko týždňov neskôr, 27. marca 1919, bolo prvýkrát oficiálne zavedené jej nové meno — Bratislava, namiesto dovtedajšieho slovenského názvu Prešporok.
V auguste 1919 Czechoslovensko bez boja anektovalo Petržalku, aby zabezpečilo strategický prístup k Dunaju. Obyvatelia maďarského pôvodu boli nútení odísť, zatiaľ čo Slováci a Česi sa do mesta prisťahovali. Výuka v maďarskom a nemeckom jazyku bola výrazne obmedzená. Podľa sčítania z roku 1930 tvorili Maďari už len 15,8 % obyvateľstva.
Po anšluse Rakúska nacistickým Nemeckom v roku 1938 boli na základe Mníchovskej dohody k Nemecku pričlenené bratislavské časti Petržalka (premenovaná na Engerau) a Devín (Theben an der March), ktoré boli obývané najmä nemeckým obyvateľstvom. Starý most sa stal hraničným prechodom medzi Československom a nacistickým Nemeckom.
Toto obdobie predstavovalo pre Bratislavu kľúčové zmeny — od historického významu počas napoleonských vojen, cez priemyselný a spoločenský rozvoj, až po politickú a etnickú transformáciu po vzniku Československa.